V roku 2020 viedla pandémia Covid-19 k bezprecedentným výzvam nielen v zdravotníctve a ekonomike, ale aj na úrovni ľudských kognitívnych, behaviorálnych a operačných schopností.
Túto „novú normalitu“ možno opísať skratkou VUCA: rýchlosť, neistota, zložitosť a nejednoznačnosť. V tomto svete neustálych, nepredvídateľných a rozšírených zmien sú potrebné nové spôsoby myslenia a nové individuálne a organizačné schopnosti, aby sme sa s týmito výzvami vyrovnali.
Korona kríza tiež viedla, najmä v časoch blokovania a v oblastiach, ktoré sú pandémiou najviac zasiahnuté, k vývoju v oblasti dobrovoľníckej práce, ktorý sa roky zdal nemysliteľný: dobrovoľnícka práca a s ňou spojené preberanie zodpovednosti v občianskej spoločnosti získali úplne nové ocenenie. Ľudia nielen dobrovoľne pre blaho svojich susedov, alebo ponúkajú interakcie s ľuďmi, ktorí nemôžu opustiť dom alebo využiť nákupné služby. Vykonávajú aj činnosti, ktoré nemajú nič spoločné s ich skutočným zamestnaním, kde je naliehavo potrebná podpora: v starostlivosti, v poľnohospodárstve alebo v ekonomike mobility alebo v kreatívnom sektore, ktorý je ekonomicky a finančne ovplyvnený pandémiou COVID-19.
Bez ohľadu na to, ako veľmi sa dobrovoľníci líšia z hľadiska profesionálneho zázemia, majú jednu vec spoločnú: Dobrovoľníctvo je spôsob, ako získať nové mäkké zručnosti, ako je tímový duch, kognitívna empatia, komunikačné zručnosti, interkultúrne kompetencie, zvládanie stresu, disciplína a sebavedomie. . Dobrovoľníctvo je efektívnym vzdelávacím prostredím najmä pre tých ľudí, ktorí si museli uvedomiť, že ich profesijná činnosť nie je v žiadnom prípade systémovo relevantná z hľadiska krízového manažmentu. Prísne vzaté, dobrovoľníctvo je skvelá príležitosť, a to nadobudnutie a overenie mäkkých zručností a ich následné využitie v ďalších profesijných prostrediach ako dodatočná kvalifikácia.
Ako však môže dobrovoľník rozpoznať a potvrdiť tieto nové zručnosti? Ako môže zamestnávateľ upozorniť na to, že tvorivé a kultúrne zručnosti môžu byť pridanou hodnotou v stresových situáciách alebo pri vytváraní tímov či interkultúrnych úloh? V dôsledku toho je absolútne zásadné správne overiť tieto „soft skills“, t.j. nové osobné kompetencie.
Hoci formulácia naznačuje niečo iné, „mäkké zručnosti“ môžu znamenať rozdiel v pracovnom živote a môžu pripraviť mladých ľudí a dospelých na to, aby prišli s kreatívnymi a inovatívnymi riešeniami, aby mohli čeliť bezprecedentným rizikám, spoločenským výzvam, ako aj odhaliť príležitosti, ktoré môžu byť potrebné v kritický kontext.
SOCRATEST sa zameriava na krajiny EÚ, ktoré pandémiou trpia najviac, medzi nimi Taliansko, Portugalsko, Rakúsko a Grécko. Nadnárodná spolupráca bude ťažiť z rôznych skúseností a kompetencií partnerstva, ktoré pozostáva zo sociálnych partnerov, inštitúcií pracujúcich s dobrovoľníkmi, organizácií pracujúcich s ľuďmi so zdravotným postihnutím,
združenia z kreatívneho a kultúrneho sektora, inštitúty vzdelávania dospelých, centrá sociálneho výskumu a odborníci na IKT pre rozvoj otvorených vzdelávacích zdrojov (OER).
